Háďatko zemiakové sa vyskytuje v ohniskách, v ktorých možno pozorovať rastliny s menším vzrastom a predčasne žltnúcimi listami. Žltnutie listov postupuje od spodu rastliny smerom nahor. Na bazálnej časti rastlín sa tvorí množstvo postranných korienkov. Napadnuté rastliny vytvárajú menšie množstvo drobných hľúz.

Háďatko zemiakové patri medzi tzv. cystotvorné háďatká. Hostiteľskými rastlinami sú najmä zemiaky, rajčiaky a niektoré druhy burín z čeľade ľuľkovitých. Nepriaznivé obdobie prekonáva vajíčkami uloženými v cystách, pomocou ktorých môže prežiť v pôde aj 30 rokov. V prípade, že sa na zamorenú parcelku vysadia zemiaky, prípadne iné hostiteľské rastliny, tieto svojimi koreňovými výlučkami „provokujú“ vajíčka k liahnutiu. Vyliahnuté larvy opúšťajú cystu a vnikajú do jemných korienkov, v ktorých sa vyvíjajú a cicajú. Samičky po oplodnení menia tvar tela, postupne sa zdurujú, pokožka korienkov praská a na jej povrchu sa objavujú drobné cysty. Po odumretí samice cysty tvrdnú a odpadávajú. Rovnakým spôsobom ako Globodera rostochiensis poškodzuje rastliny aj Globodera pallida. Obidva druhy patria medzi karanténnych škodcov, ktorých výskyt je potrebné hlásiť na príslušnom pracovisku ÚKSÚP-u resp. ÚKSÚZ-u.

Základom celého systému ochranných opatrení je prevencia, ktorá spočíva najmä v používaní zdravej a uznanej sadby. Dôležité je nevysádzať zemiaky na tú istú plochu skôr, ako po 4 až 5 rokoch. V rizikových lokalitách alebo v lokalitách, kde je podozrenie na výskyt háďatka je vhodné nakupovať a pestovať odolné odrody (proti háďatkám). Významné je aj ničenie ľuľkovitých burín, ktoré môžu byť rezervoárom škodcu.