Piadivky

Piadivka jesenná (Operophtera brumata) a piadivka zimná (Erannis defoliaria)

Koncom septembra až začiatkom októbra možno pozorovať na ovocných drevinách piadivku jesennú a piadivku zimnú. Obaja škodcovia majú len jednu generáciu za rok. Larvy piadivky jesennej, ako aj piadivky zimnej, sa môžu živiť takmer na všetkých druhoch rôznych ovocných a listnatých stromov a krov. Podľa niektorých autorov sa nemôžu rozvíjať na broskyni obyčajnej. Jedným z najbežnejších a najvýznamnejších škodcov ovocných a zároveň aj okrasných listnatých drevín vo všetkých oblastiach je piadivka jesenná. Samičky, ktoré sú menšie ako polovica dĺžky tela, majú hnedosivé krídla s dvomi tmavšími pásikmi. Farba predných krídiel samčekov je žltosivá s hnedou kresbou. Pre zadný pár krídiel je typické žltkastobiele sfarbenie. Základným rozpoznávacím znakom samičiek je to, že majú v porovnaní so samčekmi zakrpatené krídla a preto dokážu len liezť. Hlava, spolu s telom je hnedá. Húsenice sú žltozelené a po bokoch majú svetlejšie pásiky. Škodca prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré je pomarančovožlté. K liahnutiu dochádza skoro na jar v období pučania stromov. Zo začiatku sú pozorované len nepatrné škody, ktoré je možno ľahko prehliadnuť. Staršie húsenice už však skonzumujú pomerne väčšie množstvo potravy, pri silnejšom napadnutí môžu spôsobiť holožer. Liahnutie dospelých jedincov nastáva v mesiaci október. Odhadovaný počet nakladených vajíčok samičkou je zhruba 300. Typickými prejavmi napadnutia stromov piadivkou jesennou sú vyžraté puky, obžraté mladé listy a kvety. Symptómy sa prejavujú aj na plodoch, ktoré po napadnutí majú vyžratý obsah, niekedy až po jadro. Súkvetia, ako aj listy sú spradené pavučinami.

Piadivka zimná, ktorá sa len ojedinele objavuje vo väčšom množstve

Je rozšírená v Európe, Ázii až po Ďaleký východ. Typická je hnedočervenými húsenicami, ktoré požierajú listy alebo rastúce plody v korunách stromov. Húsenica dorastá do dĺžky približne 30 – 35 mm. Samičky sú bezkrídle, bieložlté, na chrbte sú sivo sfarbené s čiernymi škvrnami. Naopak samček má krídla bledožltej farby, pričom na predných krídlach sú zvyčajne dva tmavé pásy. Pre zadné krídla samčekov je typická tmavšia malá bodka, ktorá sa nachádza v ich prednej časti.
Na okrajoch krídel sa nachádza tmavší lem. Hlava, spolu s hruďou škodcu, má podobnú farbu ako krídla. Farba vajíčok sa postupne mení zo žltobielej na tmavú. Prezimovanie piadivky zimnej prebieha v štádiu vajíčka. Po vyliahnutí sa larvy živia na rozvíjajúcich pukoch, listoch a mladých plodoch vyššie spomenutých hostiteľských rastlín. Postupom času larvy dospievajú (koncom júna, až na začiatku júla) a presúvajú sa do pôdy, kde sa zakukľujú. V septembri dochádza k vyliahnutiu motýľov, ktoré lietajú v noci. Ak teploty prostredia príliš neklesnú, môžeme pozorovať výskyt motýľov až do decembra. Samičky v korunách stromov kladú vajíčka buď v malých skupinách alebo jednotlivo na vetvičkách, pričom jedna samička dokáže naklásť až 400 vajíčok. Sprievodnými znakmi napadnutia vyhľadávaných druhov hostiteľských rastlín sú nepravidelné výhryzky, ktoré sa nachádzajú na pukoch, listoch, prípadne mladých plodoch. Listy však nie sú spradené pavučinami.

Piadivky môže spôsobovať holožery stromov

Proti piadivkám môžeme zasiahnuť práve v tomto období. Dospelé piadivky sa liahnu v septembri až októbri a keďže samičky majú zakrpatené krídla, do korún stromov, kde kladú vajíčka, musia vyliezť po kmeňoch. Preto sa odporúča v tomto období umiestniť na kmene hostiteľských stromov lepové pásy, vďaka ktorým zabezpečíme ich odchyt. Výsledok bude spočívať v zabránení nakladenia vajíčok a predchádzaniu jarným škodám, ktoré môžu vyliahnuté húsenice spôsobiť. Lepové pásy je vhodné nechať umiestnené na stromoch do februára. Okrem lepových pásov možno využiť Stromset alebo lep Chemstop-ecofix. Lepidlo je vhodnejšie natierať na nepremokavý papier v šírke zhruba 10 cm. Aplikácia lepidla priamo na kmeň sa neodporúča. Nakoľko samičky môžu klásť vajíčka na kmene stromov pod lepové pásy, je vhodné kmeň pred umiestnením ošetriť vhodnými insekticídnymi prípravkami alebo očistiť kôru stromov pod lepovými pásmi.
Aplikáciu chemických látok je vhodné urobiť na jar po vypučaní stromov alebo pred kvitnutím, resp. hneď po kvitnutí. Početnosť lariev znižuje vypustenie hydiny v záhradách v mesiacoch máj a jún. Larvy v tomto období zaliezajú do pôdy, aby sa zakuklili. V priebehu vegetačného obdobia sa používajú prípravky, ktoré spôsobujú zníženie výskytu húseníc motýľov. Z povolených prípravkov možno proti piadivkám na jabloniach, dube a lesných drevinácha proti piadivke jesennej na všetkých ovocných stromoch použiť Lepinox Plus.

Zdroj: ÚKSÚP