Moníliová hniloba ovocia

MONILINIA FRUCTICOLA (Winter) Honey
Moníliovú spálu a moníliovú hnilobu plodov spôsobujú viaceré druhy rodu Monilia spp. V období
priaznivých podmienok na rozšírenie patogéna môžu tieto huby spôsobiť značné hospodárske škody.
Na území Slovenska sa bežne vyskytujú druhy Monilia laxa (Ehrenb.) Sacc. a Monilia fructigena Pers.
Monilinia fructicola (Winter) Honey (konídiové štádium Monilia fructicola Batra) je však pre
Európu nepôvodný druh, ktorý sa vyskytuje v Severnej a Južnej Amerike, Japonsku a Austrálii.
V Európe bol prvýkrát objavený vo Francúzsku a Rakúsku a jeho ďalšie rozšírenie by mohlo spôsobiť
značné hospodárske škody najmä na broskyniach, nektarinkách a marhuliach. V posledných rokoch
túto hubu zachytili aj v ďalších európskych krajinách.
Hlavnými hostiteľskými rastlinami M.fructicola sú druhy z čeľade ružovitých (Rosaceae), najmä
broskyne a ďalšie druhy rodu Prunus, ale aj hruška, jabloň, dulovec a iné. Podobne ako domáce druhy
M. laxa a M. fructigena spôsobuje M. fructicola hnilobu plodov, pričom sa na plodoch vytvárajú
hnilobné škvrny, postupne sa rozrastajú a dochádza k hnilobe celého plodu. Na nekrotických častiach
plodov sa vytvárajú vankúšiky a povlaky konídií. Napadnuté plody často mumifikujú. Patogén
spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované
kvety hnednú, vädnú a v konečnej fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie,
vetvičky nad miestom infekcie hnednú a odumierajú. Dochádza k negatívnemu ovplyvneniu rastu,
plodnosti a vitality stromov.
Spóry patogéna sa môžu šíriť vetrom, vodou a hmyzom. K infekciám dochádza najmä po
poranení (napr. fyziologické popraskanie plodu, krúpy, osy, obaľovače, piliarky a iné).
V miestach svojho rozšírenia spôsobuje M. fructicola výrazne vyššie škody ako v Európe
pôvodné druhy rodu Monilia a častejším vytváraním pohlavnej formy rozmnožovania je aj viac
agresívna. Táto huba je preto v EÚ zaradená do zoznamu škodlivých organizmov, ktorých zavlečenie
a šírenie na území EÚ je zakázané a pri ich výskytoch je nutné úradne nariaďovať opatrenia vedúce
k ich eradikácii alebo zamedzeniu ďalšieho šírenia.
Monitoring výskytu druhu M. fructicola na Slovensku sa vykonáva podľa Nariadenia vlády SR č.
245/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 199/2005 Z.z. o ochranných
opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné
produkty. Podľa hore uvedeného nariadenia patrí M. fructicola do prílohy č. 1, časť A medzi škodlivé
organizmy, ktorých dovoz, preprava a rozširovanie na území všetkých členských štátov sú zakázané,
I. Kapitola, škodlivé organizmy, ktoré sa nevyskytujú na území členských štátov a sú významné pre
všetky členské štáty. M. fructicola bola donedávna podľa Európskej a stredozemnej organizácie na
ochranu rastlín (EPPO) zaradená aj na EPPO A1 list (karanténne organizmy, ktoré sa nevyskytujú
v členských krajinách EPPO). Keďže sa potvrdil jej výskyt už vo viacerých európskych krajinách je
v súčasnosti zaradená na EPPO A2 list. V tomto zozname sú uvedené patogény, ktoré EPPO
odporúča členským krajinám regulovať ako karanténny druh.
Ochrana proti hube M. fructicola (rovnako aj proti príbuzným druhom) môže byť chemická alebo
biologická. Chemická ochrana využíva látky ako napr. bitertanol, iprodion a iné. Postrek však môže
viesť k rezistencii huby na fungicíd. V niektorých krajinách je povolená biologická ochrana založená na
použití baktérie Bacillus subtilis. Dôležité sú preventívne opatrenia ako odstraňovanie napadnutých
plodov na konároch i na zemi, odstránenie napadnutých konárov. Rez je najvhodnejšie urobiť 10-20
cm pod napadnutím. Po reze je dôležité ošetrenie rezných rán, aby sa zabránilo sekundárnemu
napadnutiu inými patogénmi. Použité náradie je potrebné dezinfikovať. Dôležitý je tiež starostlivý zber
ovocia, triedenie ovocia, nepriamo insekticídna ochrana a výber odolných odrôd.
V prípade bližších informácii o symptómoch a diagnostike M. fructicola je možné kontaktovať
Odbor diagnostiky, ÚKSÚP (02/69204436, diagnostika@uksup.sk). V prípade odberu vzoriek
podozrivých na prítomnosť M. fructicola je potrebné kontaktovať okresného fytoinšpektora Odboru
ochrany rastlín.

Zdroj: ÚKSÚP