Hrdza slivková

Hrdza sliviek

Hrdza sliviek (Tranzschelia pruni-spinosae) predstavuje ochorenie, ktoré je rozšírené po celom svete. Jej výskyt pozorujeme v nížinných oblastiach, rovnako ako aj v podhorských, a to až do nadmorskej výšky 800 m. Sprievodným prejavom ochorenia je náhly opad napadnutých listov. Hrdza sliviek je na území Slovenskej republiky známa vo všetkých oblastiach pestovania sliviek, pričom výskyt silných infekcií v našich podmienkach je zriedkavejší. Hostiteľskými rastlinami sú slivka domáca, marhuľa obyčajná, trnka obyčajná, mandľa obyčajná, čremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Vývojový cyklus hrdze sliviek sa uskutočňuje na dvoch druhoch rastlín, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu (dvojbytný vývojový cyklus). Na medzihostiteľskej rastline – veternica iskerníkovitá, bolo pozorované spermogóniové a aecídiové štádium. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi je v štádiu mycélia.      V podmienkach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj mycéliom uredospórového štádia na neopadaných listoch. Mycélium môže prerásť až do vetvičiek stromov, na ktorých prezimuje. Typickými príznakmi napadnutia sliviek hrdzou sú fialkasté
alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere žiliek. Škvrny sú na listoch nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi a na ich spodnej strane sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami uredospór, pre ktoré je charakteristická škoricovohnedá farba. Ak nastane silná infekcia, postupne dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta môžeme na spodných stranách listov pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutospórovom štádiu.
K preventívnym opatreniam pred rozšírením hrdze sliviek sa radí odstránenie medzihostiteľských rastlín z blízkostí sadov a záhrad, likvidácia už napadnutých listov a dobrá výživa stromov. 

Zdroj: ÚKSÚP