Hrdza slivková

Hrdza sliviek

Hrdza sliviek (Tranzschelia pruni-spinosae) predstavuje ochorenie, ktoré je rozšírené
po celom svete. Jej výskyt pozorujeme v nížinných oblastiach, rovnako ako aj v podhorských,
a to až do nadmorskej výšky 800 m. Sprievodným prejavom ochorenia je náhly opad
napadnutých listov. Hrdza sliviek je na území Slovenskej republiky známa vo všetkých
oblastiach pestovania sliviek, pričom výskyt silných infekcií v našich podmienkach je
zriedkavejší.
Hostiteľskými rastlinami sú slivka domáca, marhuľa obyčajná, trnka obyčajná,
mandľa obyčajná, čremcha obyčajná a veternica iskerníkovitá. Vývojový cyklus hrdze sliviek
sa uskutočňuje na dvoch druhoch rastlín, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu (dvojbytný
vývojový cyklus). Na medzihostiteľskej rastline – veternica iskerníkovitá, bolo pozorované
spermogóniové a aecídiové štádium. Obdobie prezimovania na medzihostiteľovi je v štádiu
mycélia. V podmienkach s teplejšou klímou môže hrdza sliviek prezimovať aj mycéliom
uredospórového štádia na neopadaných listoch. Mycélium môže prerásť až do vetvičiek
stromov, na ktorých prezimuje. Typickými príznakmi napadnutia sliviek hrdzou sú fialkasté
alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na vrchnej strane listov, často predĺžené v smere
žiliek. Škvrny sú na listoch nepravidelne rozmiestnené, s rôznymi tvarmi a na ich spodnej
strane sa v mieste škvŕn stretávame s drobnými, okrúhlymi a prášivými kôpkami uredospór,
pre ktoré je charakteristická škoricovohnedá farba. Ak nastane silná infekcia, postupne
dochádza k predčasnému opadu listov. Od konca augusta môžeme na spodných stranách
listov pozorovať čiernohnedé ložiská, ktoré sú v teleutospórovom štádiu.
K preventívnym opatreniam pred rozšírením hrdze sliviek sa radí odstránenie
medzihostiteľských rastlín z blízkostí sadov a záhrad, likvidácia už napadnutých listov
a dobrá výživa stromov.