Kukuričniar koreňový

Chrobák kukuričniar koreňový (neoficiálne slovenské pomenovanie vzťahujúce sa na larválny
vývin), patrí do tej istej čeľade ako napríklad pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata),
skočky (Phyllotreta sp., Chaetocnema sp., Psylliodes sp. a i.), kohútiky (Oulema sp.),
špargľovce (Crioceris sp.) a i. Rod Diabrotica sp. zahŕňa 338 druhov a poddruhov (Willcox,
1972), z ktorých 10 bolo charakterizovaných ako škodcovia poľnohospodárskych plodín (Krysan
& Miller, 1986) najmä na kukurici a tekvicovitých plodinách (Cucurbitaceae). Európsky kontinent
doposiaľ osídlil vo veľmi krátkom čase len jeden jediný druh z rodu Diabrotica sp., a to
kukuričniar koreňový – Diabrotica virgifera virgifera LE CONTE 1868. Pôvodnou krajinou rozšírenia
je Stredná a Severná Amerika. Predpokladá sa, že bol dovezený do Srbska americkými vojakmi
už v roku 1990 a jeho prvý výskyt bol spozorovaný v roku 1992 v oblasti Surcinu blízko
Belehradu na 0,5 ha parcele kukurice.

Hostiteľské rastliny

Primárnou hostiteľskou rastlinou je kukurica (Zea mays). Larválne štádiá sa živia požieraním
koreňového systému, dospelce bliznami, peľom a zelenou hmotou kukurice. Alternatívnymi
hostiteľmi lariev, ktoré sú limitované žraním na koreňoch jednoklíčnolistových rastlín
(Monocotyledona), sú rôzne burinné druhy tráv (viac ako 20 druhov) z čeľade lipnicovitých
(Poaceae), ktoré podporujú vývin lariev kukuričiara do 3. instaru, napr.: cirok (Sorghum sp.),
psiarka (Alopecurus sp.), prstovka (Digitaria sp.), proso (Panicum sp.), mohár (Setaria sp.). Bolo
zistené, že vývin lariev európskych populácií je možný aj na pšenici ozimnej (Triticum aestivum)
a pšenici špaldovej (Triticum spelta), kde prežilo 10% lariev (Moeser a Vidal 2003, Breitenbach
a i. 2005). Nie je však známe, či larválny vývin na alternatívnych hostiteľoch prebehne úplne
vrátane jeho plodnosti a jej rozsahu. Potravou dospelých jedincov je aj peľ z rastlín čeľadí:
astrovitých (Asteraceae), mrlíkovitých (Chenopodiaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae),
bôbovitých (Fabaceae) a ľuľkovitých (Solanaceae). To znamená, že po skončení kvitnutia
kukurice prelietajú dospelé jedince na kvety už spomínaných alternatívnych hostiteľov.

Kukuričniar koreňový - biológia

Má jednu generáciu za rok. Samička kladie 300-1000 vajíčok do hĺbky max
35 cm, optimálne do hĺbky 15 cm (najväčšia koncentrácia nakladených vajíčok). Prezimuje v
štádiu vajíčka, ktoré je najdlhším obdobím v živote tohto druhu. Diapauza kukuričniara nie je
doteraz známa. Pre zaujímavosť jeho príbuzný, chrobák Diabrotica barberi SMITH & LAWRENCE,
môže v štádiu vajíčka diapauzovať až 4 roky.

Obdobie liahnutia lariev začína asi v polovici mája a končí koncom mája, ale larvy sa vyskytujú
až do začiatku augusta. Vyliahnuté larvy pre svoj vývin vyžadujú teploty vyššie ako 11°C. Larvy
majú 3 vývinové štádiá (instary), sú málo pohyblivé a ku koreňovému systému sa preplazia
z maximálnej vzdialenosti 45-50 cm. Ak sa nedostanú k hostiteľovi do 24 hod., zahynie ich viac
ako 50%, ak sa nedostanú k hostiteľovi do 72 hod., prežije ich menej ako 5%. Vyliahnuté larvy
sú priťahované oxidom uhličitým (CO₂) vylučovaným z koreňovej sústavy hostiteľskej rastliny.
Larvy žraním stimulujú tvorbu cukrov v koreňoch. Mladé larvy požierajú koreňové vlásky a tiež
tunelujú v oblasti kôry primárnych koreňov na uzloch 1-3 kde spôsobujú zjazvenie, larvy 2.-3.
instaru žerú na 4.-6. koreňovom uzle až. do fázy kukly. Obdobie kukly je najkratšie obdobie vo
vývine kukuričiara a trvá približne 2 týždne. Obdobie kukly celej populácie je asi jeden mesiac.
Dospelé jedince možno vidieť od konca júna do polovice októbra, s vrcholom od 2. polovice júla
a celého augusta.
Jednotlivé vývinové fázy kukuričniara sú podmienené klimatickými podmienkami, prítomnosťou
kukurice a ostatných hostiteľských rastlín.

Poškodenie rastlín

Kukuričniar koreňový poškodzuje larvami korene, zoslabuje porast a spôsobuje jeho poľahnutie
(tzv. husie krky). Dospelce požierajú blizny kukurice, čím zamedzujú opeľovaniu. Výsledkom je
silný pokles úrody zrna. Sekundárne poškodenie nastáva prenosom niektorých ochorení
kukurice. Známy je prenos vírusových ochorení ako vírus chlorotickej strakatosti kukurice
(Maize chlorotic mottle virus) – vírus doposiaľ nebol zistený v Európe, vírus prúžkovitej mozaiky
pšenice (Wheat Streak Mosaic Virus) a vírus mozaikovej zakrpatenosti kukurice (Maize Dwarf
Mosaic Virus). Pre budúcnosť je dôležité preverovať prenos vážneho baktériového ochorenia
kukurice Pantoea stewartii subsp. stewartii (Smith) Mergaert et al. (syn.: Erwinia stewartii
(Smith) Dye), ktoré nebolo v SR doteraz zistené. Túto baktériu prenáša napr. skočka
Chaetocnema pullicaria alebo aj blízky, už spomínaný príbuzný druh, chrobák Diabrotica
barberi.

Šírenie 

Dospelý jedinec kukuričniara v porovnaní s larválnym štádiom je veľmi pohyblivý. Na Európskom
kontinente je rýchlosť jeho presunu 20-80 km/rok (v Amerike 40-125 km/rok). Rýchlosť šírenia
je limitovaná percentuálnym zastúpením kukurice v osevnom postupe. Na väčšie vzdialenosti
sa šíri aj dopravnými prostriedkami – vlakom, lietadlom pri prenose zeminy s rôznymi
vývinovými štádiami kukuričniara. Šíri sa aj presunom zelenej hmoty alebo búrkovou činnosťou.

Mortalita

Úmrtnosť kukuričniara ovplyvňuje niekoľko faktorov: klimatické podmienky vplývajúce na životný
cyklus chrobáka, činnosť človeka, výskyt predátorov a parazitov, výskyt hostiteľských rastlín
v kultúrnom poraste a v okolitej prírode ako aj veľkosť a vitalita jeho populácie. Podľa štúdie
vykonanej v Maďarsku v rokoch 2000-2002 najväčšia úmrtnosť nastáva vo fáze vývinu larvy 1.
instaru (okolo 48 %), v ostatných fázach sa pohybuje v rozmedzí 5-10 %. Podľa tejto štúdie bolo
potrebné na vznik jednej plodnej samičky 200-500 nakladených vajíčok.

Ochranné opatrenia

Ochranné opatrenia vychádzajú z poznania biológie kukuričniara a jeho životných požiadaviek.
Patria medzi ne predovšetkým agrotechnické opatrenia, chemická a biologická ochrana.
Agrotechnické opatrenia – kľúčovým opatrením pre reguláciu kukuričniara je striedanie plodín
a zaradenie kukurice do osevného postupu; zníženie percenta obsiatej plochy kukuricou;
spracovanie pôdy – najmä jesenná hlboká orba – premiestnenie nakladených vajíčok do
vrchných vrstiev s využitím nízkych teplôt k vymrznutiu vajíčok; agrotechnický termín sejby –
vysievať hybridné osivo s nižším číslom FAO a posunúť termín sejby na koniec mája až
začiatok júna; výživa rastlín – hnojenie organickými hnojivami, ktoré svojou biologickou
činnosťou mikroorganizmov produkujú tvorbu CO₂, a tým pôsobia zmätočne na vyliahnuté larvy
pri hľadaní koreňov hostiteľov; ničenie burinných druhov ako potenciálnych hostiteľov.

Biologická ochrana

• Prirodzení nepriatelia sú: jednobunkovce (5-100% účinok na dospelce)
• Huby (larvy a kukly),
• Baktérie (larvy a dospelí jedinci),
• Hlístovce (až 90 % účinok na 2. a 3. št. larvy a kukly)
• Predátori: roztoče (larvy), hmyz (vajíčka a larvy)
• Parazitoidy: dvojkrídlovce, blanokrídlovce (dospelí jedinci)
• Šľachtenie kukurice na rezistenciu voči kukuričniarovi je doteraz bez účinku rovnako ako geneticky modifikovaná kukurica. 
• Príbuzné druhy škodiace na kukurici - na kukurici škodia aj iné príbuzné druhy kukuričniara, ktorých škodlivosť je porovnateľná ba niekedy i vyššia.

Zdroj: ÚKSÚP