Moníliová hniloba ovocia

MONILINIA FRUCTICOLA (Winter) Honey
Moníliovú spálu a moníliovú hnilobu plodov spôsobujú viaceré druhy rodu Monilia spp. V období priaznivých podmienok na rozšírenie patogéna môžu tieto huby spôsobiť značné hospodárske škody. Na území Slovenska sa bežne vyskytujú druhy Monilia laxa (Ehrenb.) Sacc. a Monilia fructigena Pers. Monilinia fructicola (Winter) Honey (konídiové štádium Monilia fructicola Batra) je však pre Európu nepôvodný druh, ktorý sa vyskytuje v Severnej a Južnej Amerike, Japonsku a Austrálii. V Európe bol prvýkrát objavený vo Francúzsku a Rakúsku a jeho ďalšie rozšírenie by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody najmä na broskyniach, nektarinkách a marhuliach. V posledných rokoch túto hubu zachytili aj v ďalších európskych krajinách. Hlavnými hostiteľskými rastlinami M.fructicola sú druhy z čeľade ružovitých (Rosaceae), najmä broskyne a ďalšie druhy rodu Prunus, ale aj hruška, jabloň, dulovec a iné. Podobne ako domáce druhy M. laxa a M. fructigena spôsobuje M. fructicola hnilobu plodov, pričom sa na plodoch vytvárajú hnilobné škvrny, postupne sa rozrastajú a dochádza k hnilobe celého plodu. Na nekrotických častiach plodov sa vytvárajú vankúšiky a povlaky konídií. Napadnuté plody často mumifikujú. Patogén spôsobuje aj poškodenie kvetov, letorastov a vetvičiek, kde spôsobuje moníliovú spálu. Infikované
kvety hnednú, vädnú a v konečnej fáze odumierajú. Na napadnutých vetvičkách sa tvoria oválne lézie, vetvičky nad miestom infekcie hnednú a odumierajú. Dochádza k negatívnemu ovplyvneniu rastu,plodnosti a vitality stromov. Spóry patogéna sa môžu šíriť vetrom, vodou a hmyzom. K infekciám dochádza najmä po poranení (napr. fyziologické popraskanie plodu, krúpy, osy, obaľovače, piliarky a iné). V miestach svojho rozšírenia spôsobuje M. fructicola výrazne vyššie škody ako v Európe pôvodné druhy rodu Monilia a častejším vytváraním pohlavnej formy rozmnožovania je aj viac agresívna. Táto huba je preto v EÚ zaradená do zoznamu škodlivých organizmov, ktorých zavlečenie a šírenie na území EÚ je zakázané a pri ich výskytoch je nutné úradne nariaďovať opatrenia vedúce
k ich eradikácii alebo zamedzeniu ďalšieho šírenia.

Monitoring výskytu druhu M. fructicola na Slovensku sa vykonáva podľa Nariadenia vlády SR č. 245/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 199/2005 Z.z. o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty. Podľa hore uvedeného nariadenia patrí M. fructicola do prílohy č. 1, časť A medzi škodlivé
organizmy, ktorých dovoz, preprava a rozširovanie na území všetkých členských štátov sú zakázané, I. Kapitola, škodlivé organizmy, ktoré sa nevyskytujú na území členských štátov a sú významné pre všetky členské štáty. M. fructicola bola donedávna podľa Európskej a stredozemnej organizácie na ochranu rastlín (EPPO) zaradená aj na EPPO A1 list (karanténne organizmy, ktoré sa nevyskytujú v členských krajinách EPPO). Keďže sa potvrdil jej výskyt už vo viacerých európskych krajinách je v súčasnosti zaradená na EPPO A2 list. V tomto zozname sú uvedené patogény, ktoré EPPO odporúča členským krajinám regulovať ako karanténny druh.
Ochrana proti hube M. fructicola (rovnako aj proti príbuzným druhom) môže byť chemická alebo biologická. Chemická ochrana využíva látky ako napr. bitertanol, iprodion a iné. Postrek však môže viesť k rezistencii huby na fungicíd. V niektorých krajinách je povolená biologická ochrana založená na použití baktérie Bacillus subtilis. Dôležité sú preventívne opatrenia ako odstraňovanie napadnutých plodov na konároch i na zemi, odstránenie napadnutých konárov. Rez je najvhodnejšie urobiť 10-20cm pod napadnutím. Po reze je dôležité ošetrenie rezných rán, aby sa zabránilo sekundárnemu napadnutiu inými patogénmi. Použité náradie je potrebné dezinfikovať. Dôležitý je tiež starostlivý zber ovocia, triedenie ovocia, nepriamo insekticídna ochrana a výber odolných odrôd.
V prípade bližších informácii o symptómoch a diagnostike M. fructicola je možné kontaktovať Odbor diagnostiky, ÚKSÚP (02/69204436, diagnostika@uksup.sk). V prípade odberu vzoriek podozrivých na prítomnosť M. fructicola je potrebné kontaktovať okresného fytoinšpektora Odboru ochrany rastlín.

Zdroj: ÚKSÚP

Monilióza jadrového ovocia – Monilinia fructigena

Monilinia fructigena, anamorfa: Monilia fructigena sa prejavuje najzreteľnejšie na dozrievajúcom, alebo už zrelom ovocí. Dužina napadnutých plodov hnedne a na ich povrchu sa tvoria typické koncentrické kruhy vankúšikovytých konídioforov (rozmnožovacie orgány patogéna) bielej až žltej farby. Napadnuté plody opadnú, alebo zoschnú a mumifikované  zostávajú visieť na stromoch.  Huba napáda aj kvety, listy, letorasty, konáriky a mladé plôdiky. Kvety po napadnutí vädnú, mladé plody sa ďalej nevyvíjajú zhnednú, zoschnú a zostávajú visieť na stromoch. Okrem toho spôsobuje monilióza aj straty na uskladnenom ovocí v podobe čiernej hniloby.

Viac info tu: https://ekoclovek.sk/monilioza-ovocia-ako-ju-identifikovat-a-liecit/